Predvianočné soireé 2016

Už dva roky derieme poslanecké stoličky. Niektorí dokonca aj viac rokov. Názory v pléne sú rôzne, len jeden sa nemení. Veď načo používať logiku?

V úvode stiahol starosta bod, ktorý pojednával o zmene územného plánu. Je to už po druhý krát. Prvý krát ho na moju žiadosť stiahol predkladateľ, poslanec Kugler. Istá „záujmová skupina“ sa ho snažila vpašovať na zastupiteľstvo bez riadneho prejednania v komisiách. To je naozaj zarážajúce, veď táto skupina má väčšinu poslancov už kúpených, tak potom prečo tie partizánčiny? Tento krát predkladateľ chýbal a celý cirkus sa presunul na budúci rok. Necháme sa prekvapiť, aký to bude nový baliaci papier. Alebo alobal?

Stiahol sa aj bod pojednávajúci o tzv. poplatku za rozvoj, ktorý už naši nadzvukoví mestský poslanci stihli už schváliť, nedbajúc, že sa jeho znenie mení v parlamente. Vidina 15 miliónov im evidentne zatemnila mozog. Počkáme si na jeho novelu, už podľa predbežných správ by to mala byť ešte horšia záplata na to veľmi zlé deravé vrece...

Vráťme sa však domov. Podal som dva pozmeňovacie návrhy k dani za psa vo Vrakuni. Prvý sa týkal psov držaných v rodinný domoch, za ktorých sa platí a bude platiť 20€ daň. V Pod. Biskupiciach je to 10€. To sme až o 100% luxusnejšia štvrť? Že som si nevšimol. Väčšina takýchto psov ani nezaťažuje obecné pozemky a preto nechápem, prečo to výpalné?

Druhým nezmyslom bolo zavedenie dôchodcovskej dane na 15€ a bolo jedno, či v dome, či v paneláku. Veľmi nesystémové opatrenie nebralo do úvahy nízkoprijímové skupiny obyvateľov a zvýhodňovalo rodiny s dôchodcom. Nakoniec sa táto daň ešte znížila na 10€ pre všetkých. Ako jediný som bol proti. Ostatní buď tomu nerozumejú, alebo nechcú rozumieť, ale sú si istí svojimi ovečkami, ktoré ich aj o dva roky na tieto isté stoličky znovu dostanú.

Zmenu rozpočtu na tento rok som jediný nepodporil, lebo sa jednalo o zapracovanie miliónového úveru s ktorým som už predtým nesúhlasil. Vyslúžil som si za to veľmi nepekný pohľad od mladších kolegov.

Za rozpočet na budúci rok som hlasoval, lebo nemalo význam nijako narušovať toto soireé. Neviem, prečo sa z tých rozpočtov robí taký fetiš. Je to len tabuľka v exceli, ktorá sa dá kedykoľvek updateovať. Samozrejme ak je k dispozícii dosť povoľných poslancov. Myslíte, že vo Vrakuni nie je?

Za zmienku stojí ešte žiadosť Juliany Fieberovej o mimosúdne riešenie jej reštitučných nárokov. Rozhodne ich nechcem popierať, ale nemyslím, že pochybenie pri výstavbe garáží si má odniesť iba MČ. V celej tejto kauze nebolo predložených veľa relevantných dokumentov a mám pocit, že kauza už začína pekne smrdieť. Proti som bol len ja, ale ďalší traja so svedomím sa zdržali. Že by iskierka nádeje?

Zázraky už nečakám, ale priznám sa, že toto zastupiteľstvo ma opäť sklamalo. Ale aj napriek tomu vám želám Silvestra s minimom ohlušujúcich petárd (ktoré sú už od tohto roka mestským VZN zakázané, ale ešte sa vždy nájde dosť ignorantských retardov) a šťastné vykročenie do roku 2017!

Impotencia Slovenskej pošty

Jedným z neoficiálnych atribútov, ktoré charakterizujú samostatný a zvrchovaný štát alebo územie je jeho pošta. Väčšina krajín je na svoju poštu hrdá a považuje ju za nemenný etalón kvality v neustále sa meniacom svete. Možno to bolo niekedy aj u nás tak, ale za posledných mnoho rokov si to nejako nevybavujem.

Vy, kto si spomínate na film The Postman, u nás premietaný pod názvom  Posol budúcnosti , mi možno dáte za pravdu, že ak funguje pošta, tak má šancu fungovať aj spoločnosť. Iste toto tvrdenie je trochu pritiahnuté za vlasy, ale mne sa už začína zdať, akoby práve pošta a jej služby plasticky odrážali stav našej chorej a skorumpovanej spoločnosti.

Ale poďme k veci. Všetkým nám je dávno jasné, že aj keď máme mailovú a esemeskovú komunikáciu a balíky nám prinášajú stále vo väčšej miere profesionálne dopravné služby, niektoré služby musí (bohužiaľ) aj naďalej vykonávať Slovenská pošta. Každému z nás sa už určite stalo, že zásielka neprišla na čas, alebo poškodená, alebo vôbec. Keď sa to deje len občas, tak máme sklon túto skutočnosť bagatelizovať a skoro zabudnúť. Ale ak sa prípady nakopia, tak treba upustiť paru, lebo rozčuľovať sa je zbytočné.

V priebehu týždňa som zažil takýto poštový hattrick:

1, Prípad ignorovania mier a váh:

Pošta mi nedoručila zásielku z dôvodu nadrozmernosti. Za nadrozmernú listovú zásielku považuje pošta zásielku, ktorej jeden z rozmerov presahuje hranicu 38x30x5 cm. Keďže obsahom zásielky bolo darčekové večné pero, zásielka pochopiteľne nepresahovala ani jeden z týchto rozmerov, ako je vidieť aj z priložených fotografií.

Tak potom prečo ju tak Slovenská pošta označila???

Nepoznajú miery? Majú zlé pravítko? Sú lenivý to doručiť? Alebo na to nemajú dosť zamestnancov?

Neviem, ale mňa ako ich zákazníka to ani nezaujíma. Pre mňa je podstatné, že som stratil hodinu času, kým som sa k zásielke dostal a doniesol ju domov, kde už mala byť dávno privezená poštovým úradníkom. Veď odosielateľ zaplatil poštovný poplatok za doručenie k mojim dverám a nie na najbližšiu poštu.

Na moju sťažnosť mi odpísali:

..na zaklade Vasho podnetu bolo zistene, ze k nepravidelnosti dorucovania doslo k pochybeniu so strany postoveho dorucovatela, ktory k predmetnej zasielke zanechal oznamenie o ulozeni.

V mene Slovenskej posty a.s., sa Vam za vniknute neprijemnosti ospravedlnujeme.
Na poste Bratislava 214 boli ihned prijate opatrenia, aby k podobnym nepravidelnostiam v buducnosti nedoslo.       Dakujeme za pochopenie.

Aké pochopenie? Ja stále nechápem. Ak by to spravila súkromná firma a nie štátny moloch, tak má problém, ale Slovenská pošta sa tu domáha nejakého pochopenia. Veď je to krádež, oni si privlastňujú peniaze za neuskutočnenú, resp. nedokonanú služba. Akoby pri stavbe domu neurobili strechu a za nepríjemnosti by sa ospravedlnili a žiadali ma o pochopenie.....

2, Prípad neoznámenia zásielky 1:

Veľmi jednoduché. Pošta zásielky nedoručuje, už len sporadicky oznamuje, že sú uložené na vašej pobočke. V tomto prípade sa nikto ani neobťažoval dať mi do schránky dobre známy žltý lístok. Zásielka 18 dní podľa predpisu kvasila na pobočke a potom ju poslali naspäť do Číny. Super! Vianočný darček, ak príde, tak to bude koncom januára, alebo nikdy.

3, Prípad neoznámenia zásielky 2:

Tento raz to bol balíček s medovníkmi od manželkinej kamarátky. Jediné šťastie bolo, že kamarátka zatelefonovala, či sme to už dostali. My sme ani nevedeli, že niečo posiela. Zas žiadne avízo v schránke. Buď si vedúca Pošty 214 na mňa zasadla, alebo pošta ako celok kolabuje. Na tejto adrese bývam už 19 rokov a takéto niečo čo sa deje posledný pol rok som ešte nezažil.

S číslom zásielky a veľmi vytočený so sa postavil do radu, vyčkal si na vedúcu mojej poštovej pobočky. Táto pani vedúca pochopila celú túto story a potvrdila mi, že pošta naozaj kolabuje. Nikto nechce pre poštu pracovať, lebo platy sa pohybujú na úrovni minimálnej mzdy. Za to má Slovenská pošta 32 riaditeľov, ktorých príjmy nie sú až tak zlé.

Zrejme o stave doručovania zásielok nič netuší ani Robert Gálik, generálny riaditeľ pošty, ktorý na tejto teplej stoličke vystriedal Tomáša Druckera, ktorý sa vybral pre zmenu decimovať zdravotníctvo.

Slovenská pošta je akciová spoločnosť, čiže spoločnosť, ktorá vznikla za účelom generovania zisku ako každá iná eseročka či akciovka. Tak potom prečo sa tak nespráva? 

Sťažnosti na jej služby narastajú, len vymožiteľnosť nápravy sa limitne blíži efektu rušenia Mečiarových amnestií. Nebolo by lepšie zauvažovať nad jej predajom renomovanej firme, ktorá to naozaj vie robiť? Pre blaho všetkých odosielateľov a adresátov? Pre blaho zamestnancov pôšt, ktorí musia pracovať v nevyhovujúcich podmienkach za plat, ktorý sa smelo dá nazvať žobračenkou?

Pouvažujme. Mikloš s Dzurindom už predali onakvejšie rodinné striebro. Prečo má pošta poskytovať bohatý válov len pre  pár svojich a podporovať len svoju stranu? Prečo len tí vyvolení sú príjemcami toľko diskutovaných istôt? Prečo sa musíme boriť z nezmyslami a štátnym výpalníctvom, ako som to spomenul v jednom zo svojich predchádzajúcich blogov?

Čosi zaujímavé sa stalo po napísaní toho blogu. Pri večernom venčení psa som nakukol do schránky a čuduj sa svete našiel som v nej čerstvo doručené avízo, ma medovníčky, ktoré už mám dávno v špajzi.

Vážená pošta je zrejmé o čo sa snažíte, ale už nič nezachraňujte, radšej sa sústreďte na doručovanie. Hlavne zásielok, avíza až potom ak budú zásielky nedoručiteľné.

Veď tak by to malo byť, či?

Pat a Mat zo SMERu

Každý z nás pozná tie milé postavičky, ktoré bavia všetky vekové kategórie svojou nešikovnosťou. Ale ak sa takíto dvaja „odborníci“ vyskytnú v parlamente, už sa môže jednať o všeobecné ohrozenie.

Nepatrím medzi ľudí, ktorí si kopnú do niekoho len preto, lebo je to v móde, alebo, že sa to patrí v societe ľudí v ktorej žijem. Na Slovensku je skoro spoločenská povinnosť nadávať na tú stranu, ktorá je práve u moci. Nadávali sme na komunistov, potom na mečiarovcov, dzurindovcov a teraz je našou svätou povinnosťou nadávať na smerákov.

Teda, nie, že by nebolo za čo. V poslednom čase vyplávalo dosť faktov z bačovania našich kapitalistických ľavičiarov na povrch, ktoré nás k tomu provokujú. V tomto blogu by som chcel verejnosť upozorniť na dilentantizmus nielen dvoch popletených smeráckych primátorov, ale aj nášho zákonodárneho zboru ako celku.

Jedná sa o Zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účel ktorého si môžeme prečítať v jeho dôvodovej správe:

"Zámerom tohto zákona je, aby na miestach kde vznikne na základe stavebného rozvoja územia potreba vybudovania sociálnej a technickej infraštruktúry, plnil poplatok tri základné funkcie - prijímovú, rozvojovú, protikorupčnú.

Predmetom spoplatnenia je určitý druh stavebnej činnosti, ktorý jednotkám územnej samosprávy vyvoláva ďalšie náklady."

Ak sa to takto podá, napodiv to znie celkom múdro a zmysluplne. Bohužiaľ skutočnosť je absolútne odlišná.

Iniciátor tohto dielka je pán poslancoprimátor Ing. Igor Choma, ktorý sa po rokoch strávených v kresle generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá nám tak rýchlo a lacno stavia životu dôležité tepny našej ekonomiky, ocitol za drevenými dverami so Slotovým menom. Je to človek, ktorý presne vie, čo chce, tvrdí o ňom Nový čas, aj keď v tomto prípade sa jednalo o služobné autíčko. Tiež sa o ňom vie, že je rodinne založený.

Druhým, ktorý len zrejme prilepil svoj podpis pod tento paškvil, bez toho, aby vôbec tušil čo podpisuje, je bývalý minister zdravotníctva, dnes už tiež poslancoprimátor Richard Raši. Zrejme tiež odborník na všetko, ktorý má okrem rodnej strany rád aj svojich spolužiakov,  momentálne útočí na svojich občanov  podaním trestného oznámenia.

Nech čitateľ uzná sám, či sú takíto PatMat-ovia schopní navrhnúť niečo, čo by malo hlavu a pätu. Okrem toho, som presvedčený, že oni to ani nepísali, a Raši to určite ani nečítal. Zákon, ktorý začne platiť na začiatku tohto novembra má toľko dier ako správny ementál. Inštitút Urbárneho Rozvoja k tomu vypracoval podrobnú analýzu. Pre tých, ktorý nemajú toľko času na štúdium odporúčam blog Olivera Tomana.

Fascinujú ma dve najväčšie perly toho zákona.

1, Tí, ktorí budú chcieť mať svoje nové bývanie v skromnom bytíku budú musieť poplatok zaplatiť, ale tí solventnejší, ktorí budú mať dosť prostriedkov na investíciu do rodinného domu do 150m2,  sa poplatku vyhnú.

2, Rekonštrukcia bytového domu, napríklad zateplenie podporované štátnymi inštitúciami a celou EU je dôvodom na vyrúbenie poplatku. V tomto prípade je už namieste preveriť mentálnu integritu ako navrhovateľov zákona, tak aj všetkých tých, čo ho schválili!

Perlami sa to tam len hemží, napríklad ak v katastri malej obce postaví zahraničný investor svoju prevádzku, tak miestny starosta si po vzore Chomu môže u Malchárka objednať takú istú audinku. Neviem, že by toto bol ten účel?

Týmto nariadením nepotrestáme „zlých developerov“, tí stavajú len to, čo im v stavebnom konaní prejde. Takže nadávať na zahusťovanie a zlú infraštruktúru môžeme len starostom a primátorom. Zavedením tohto poplatku sa okrem iného prenesie ťarcha platby na konečného užívateľa – teda občana, developer mu to posunie ako položku na faktúre. A okrem toho sa mestá a obce môžu rozlúčiť s tzv. vynútenými investíciami, dostanú jednoducho zákonom stanovené výpalné, ktoré kto vie kde skončí. Som si absolútne istým že v rozvoji infraštruktúry to nebude.

Zaregistroval som vznik iniciatívy „Bývanie pre mladých“, ktorá sa snaží upozorniť spiacu slovenskú väčšinu na nebezpečenstvá plynúce z tohto zákona. Problém bývania sa týka najmä mladých ľudí, ktorí ak zostanú na Slovensku, chcú žiť svojim vlastným životom. Pri akútnom nedostatku nájomných bytov, je jediným riešením upísať sa hypotekárnemu diablovi na polovicu života. Tento poplatok im túto dobu ešte predĺži. Tak sa potom nečudujme, že odídu žiť tam, kde sa to dá.

Jediné s čím kategoricky nesúhlasím je ich žiadosť o odpustenie poplatku pre mladých do 35 rokov. Myslím, že zvýhodnených skupín už naši politici vygenerovali dosť. Je to taký istý nezmysel ako vlaky zadarmo, lebo zadarmo nie je nič.

To fakt musí všetko zaplatiť pracujúci heterosexuálny ateista v strednom veku, slobodný,  bezdetný, príslušník väčšinovej populácie?

(nehodiace sa škrtnite, alebo hodiace sa pridajte)

A čo keď povie – NIE?

Potom čakajte páni revolúciu, a tá už nebude zamatová.....

Letná hystéria okolo pošty

Bohatá a dotovaná štátna akciová spoločnosť vydiera chudobnú samosprávu. Že je to nemožné? Omyl, u nás vo Vrakuni je možné úplne všetko!

Ako to začalo....

Určite si pamätáte na tie úmorné teplá v lete minulého roku. V Bratislave i na Slovensku bolo toľko  kolapsov, že zrejme prepísali všetky doterajšie štatistiky. Jeden z nich sa odohral aj na pobočke Slovenskej pošty na Rajeckej ulici v Bratislave – Vrakuni a bohužiaľ skončil fatálne.

Spomínaná pošta sídli v prenajatých priestoroch na prízemí obytného domu na Rajeckej ulici. Vlastníkom je Miestna časť Vrakuňa. Dopoludnia tam svieti ranné slnko, ale popoludní, keď je páľava najsilnejšia je celý priestor v milosrdnom tieni. Na druhej strane tu absentuje poriadne vetranie a v lete stoja ľudia v úmornom teple a niekedy aj v smrade (generovanom neumytým náhodným klientom pošty) dlhé minúty, nakoľko sú málokedy otvorené všetky 3 (slovom tri) okienka. Pošta má namontovanú klimatizáciu len v priestore, kde sa zdržujú prepážkové zamestnankyne.

Po tejto smutnej príhode sa Pošta rozhodla namontovať do priestoru pre klientov klimatizáciu, tak ako by to spravil každý rozumný podnikateľský subjekt. Preto bohatá Pošta vyzvala MČ, aby investíciu bez následnej úpravy nájomného zafinancovala. Nakoľko žiadosť nebola podložená správou od hygienika a MČ nemôže svojvoľne sponzorovať bohaté akciovky, tak neuspeli. Pošta bez oznámenia Miestnej časti svojvoľne klimatizáciu namontovala a následne žiadala prefinancovanie tejto svojej investície znížením nájomného po dobu piatich rokov.

V prípade nevyhovenia tejto požiadavke sa Pošta vyhráža zavretím pobočky, čím by sa občanom Vrakune jednoznačne skomplikovala prístupnosť je služieb. Aby zvýšila tlak na Miestnu časť, tak pozvala do svojej pobočky hygienika, ktorý má vyhodnotiť priestor ako nevyhovujúci.

Zamestnankyne pošty rozbehli petíciu za znovunamontovanie klimatizácie, ktorú ľudia húfne začali podpisovať. Bohužiaľ petícia nemá formálne náležitosti splnené, nie je z jej textu ani jasné, komu je adresovaná a preto sa šíria po Vrakuni rôzne fámy a celá situácia sa zbytočne hysterizuje.

Spomínanú pobočku navštevujem aj ja a aj mne samotnému by sa zrušením pobočky situácia skomplikovala. Nehovoriac o potrebách starších spoluobčanov, ktorí nemajú iné možnosti len ako platiť svoje záväzky na pošte.

Ale vec má aj inú stránku, ktorú si niektorí, bohužiaľ aj niektorí poslanci MČ Bratislava – Vrakuňa neuvedomujú:

1, Slovenská pošta je akciová spoločnosť, teda spoločnosť založená za účelom vytvárania zisku. A keďže sme počas zamatovej revolúciu okrem iného odšrngali aj rovnosť rôznych foriem podnikania, majetku atď, tak podľa tohto vzorca musíme zaplatiť klimatizáciu a Číňanovi, ktorý má svoj obchod oproti! Len na okraj, Pošta predáva na svojich pobočkách veľa výrobkov, ktoré s jej pôvodnou činnosťou vôbec nesúvisia, napríklad nafukovacie rukávy pre deti, detské bazéniky..... pôvodom z Číny J. Čiže je podnikateľ ako každý iný! Ako aj ten krčmár odvedľa.

Opravujem sa. Nie je podnikateľ ako každý iný. Iný by už dávno skrachoval. Zneužíva svoje monopolné postavenie na trhu. Aj vám sa už stalo, že ste našli v schránke žltý lístok, hoci ste boli doma? Veľakrát sa poštové doručovateľky ani neobťažujú zazvoniť. Za posledný mesiac sa mi dva krát stalo, že mi nedoručili list s odôvodnením, že sa jedná o nadrozmernú zásielku (bolo to veľké asi ako ruská zmrzlina a vážilo to 300g.) Za čo platíme také vysoké poštovné??

2, Slovenská pošta je bohatá spoločnosť, ktorú podporuje štát. Opravte ma ak sa mýlim, ale táto spoločnosť má obrat cca 292 miliónov Eur a zisk 2,2 milióna Eur, tak si nemyslím, že sa musí prikláňať k takýmto formám jednania. Alebo šetrí, aby bolo na luxusné limuzíny pre jej vrcholový manažment? Či  treba dať dokopy 27 miliónov pre BONUL? Slovenská pošta nie je z minulého storočia, ale správa sa ako feudál. Ako monopolný poskytovateľ niektorých služieb diktuje svoje predpisy, väčšinou úplne nezmyselné, diktuje ceny, ktorým sa nedá vyhnúť, núti svojich radových zamestnancov pracovať za smiešne mzdy.....

Nebolo by lepšie otvoriť úplne trh a sprivatizovať Slovenskú poštu? Všimli ste si, čo to spravilo s Telekomunikáciami? Koľko ste platili štátnemu Eurotelu v sieti NMT? A teraz vám tento istý poskytovateľ ponúka jednu minútu za 2 centy. To urobil trh, ten trh ktorý sme chceli nastoliť pádom regulovanej ekonomiky. Viem, nie vždy je to prospešné, ale v tomto prípade by išlo určite o zisk občana.

3, Najlepšie nakoniec. Pošta žiadala od MČ sumu vo výške 18 275,20 Eur za dve klimajednotky. Nie som odborník na klimatizáciu, preto som si našiel na internete údaje. Postačujúca je jedna 10kW jednotka, ktorá by mala uchladiť priestor 400m³, nakoľko spomínaný priestor nemá ani polovičný objem. Jedna takáto jednotka sa predáva okolo 2500€, na montáž rátam okolo 1000€. A nech je tam aj 100% rezerva, tak to nebude tých 18 000 €, čo zaplatil pán inžinier V.Ž., referent oddelenia investičnej výstavby Slovenskej pošty firme Renoving sro. Bratislava. Alebo bolo v tej zákazke schované aj niečo iné?

V mailovej diskusii s ostatnými poslancami som pre dobro občanov navrhol namontovať klímu, ktorú zakúpi MČ za reálne prostriedky, bez rôznych provízií rôznym referentom, avšak až po správe od hygienika. Následne navrhujem túto investíciu previezť s rozpočítaním na 10 rokov do nájomného, nakoľko táto bohatá akciovka má u nás asi polovičné nájomné oproti komerčnému.

Celá táto kauza ma priviedla k úvahám nad stavom pošty ako takej. Je bez diskusií, že ju stále potrebujeme, lebo elektronizácia verejnej správy ide rýchlejšie v krajinách tretieho sveta ako v štáte, ktorý je členom EU. Na Estónsko môžeme pozerať len ako na sci fi film, ktorý nebudú žiť ani naše deti.

Ako všade prioritným sa javí vzdelávanie. Normálne ma rozčuľuje, keď ľudia v strednom veku chodia platiť svoje účty na poštu a zdržujú tam ostatných. Naša digitálna gramotnosť je zrejme veľmi nízka a čo je zarážajúce  aj u mladšej populácie. Keď vedia chytať pokémonov, tak sa snáď naučia aj ovládať internet banking. Dnes, keď sú na faktúrach QR kódy, tak účet zaplatí z telefónu aj úplný antitalent. Ja nemám ďaleko do dôchodku, ale na poštu idem len ak ma poštárka nezastihne s doporučeným listom, aj to mám koprivku z toho, že tam vystojím jamu.

Iste sú aj občania, ktorý sa to už zrejme nenaučia a to ma privádza k technológiám. Kto mal do činenia s poštou v priemerne rozvinutej a normálnej krajine, tak si určite všimol automaty. Cez automaty sa posielajú listy, dajú sa platiť účty. Ide to kartou aj v hotovosti. Keď Tesco zaviedlo samoobslužné pokladne, prečo to nemôže spraviť taký gigant ako je pošta? Ľudia sa to naučia obsluhovať  rýchlejšie ako internet banking. A potom to jedno jediné otvorené okienko bude mať svoj zmysel.

Tento krok by si však vyžadoval trochu strategického plánovania a zdravého rozumu, čo sú v štátnom molochu veci zrejme úplne neznáme.

Moje tri valentínske dary

Podľa názvu to vyzerá, že sa tu budem rozpisovať o tom, čo som dostal od svojej partnerky na „Valentína“. Ale to tak nie je. Obaja dlho a plánovite ignorujeme komerčne vytvorené sviatky, takže z tejto strany nič nehrozí. Darca bol iný a veľmi potešil.

Ale k veci. Názov tohto blogu mi napadol len preto, že prvé tohoročné zasadanie „vrakunského parlamentu“ bolo tesne po Valentínovi. A možno aj preto, že som naozaj nejaké darčeky dostal, aj keď neboli od poslancov, či starostu, ale asi od prozreteľnosti, ktorej som bol aj ja tak trochu nápomocný.

Tomuto zasadaniu predchádzalo spoločné rokovanie všetkých komisií, kde sme sa dozvedeli, že víťaz verejnej súťaže na prenájom ZS Jaguar Invest odstúpil a skupina lekárov nesplnila všetky požiadavky súťaže. O prenájom prejavilo záujem Spokojné bývanie, čo sa mi hneď javilo ako celkom vyhovujúce riešenie. Okrem toho sa strhla diskusia o plánovanom úvere vo výške milión EUR na opravu ciest. Výnimočne som sa do diskusie príliš nezapájal, ohradil som sa len vtedy, keď sa starosta pokúšal proti mne obrátiť moje vyjadrenia v minulosti.

Vďaka bohu za nahrávanie rokovaní a ich (aspoň dúfam) archiváciu!

Zrejme kvôli mesiacu február a zúriacim virózam a chrípkam sa zastupiteľstvo zišlo len v dvojtretinovej obsadenosti. Ja som tiež dva dni ležal, ale nemohol som si túto udalosť nechať ujsť. Sú veci, ktoré naozaj v zastupiteľstve za mňa nikto neurobí. Napríklad vnášanie humoru do vážnych otázok a tiež presadzovanie aspoň bazálnej logiky.

V úvode som chcel dať zmeniť program s tým, že by bolo dobré zrušiť uznesenie 117/IX/2015 zo dňa 22.9.2015 v časti B a časti C/4. V ľudskej reči to znamená, že predsa nebudem schvaľovať prenájom zdravotného strediska ako udalosť osobitného významu svojej dcérskej eseročke, ktorú vlastne idem predať!!! WTF!!!

Neviem či to bolo lajdáctvom, neodbornosťou, či zámerom, len konštatujem, že je pozoruhodné, že na tento fakt som upozornil práve ja. A ešte som za neho aj musel bojovať, lebo starosta to mienil upratať do „rôzneho“, čo sa samozrejme prieči princípom kauzality. Logiku som už spomínal, či?

Podarilo sa! S veľkým zadosťučinením som pozoroval, ako všetci za to zahlasovali. Len tak na okraj pre zábudlivých:

PROTI PREDAJU SPOBY HLASOVAL IBA JEDEN POSLANEC

Hádajte ktorý??? No nebolo to ťažké a prvý valentínsky darček bol doma.

Druhý valentínsky darček prišiel v momente, keď sa zrušila verejná súťaž na prenájom Zdravotného strediska a odsúhlasila sa príprava nevyhnutných krokov smerujúcich k prenájmu pre Spokojné bývanie. Pre úplnosť treba dodať, že proti súťaži boli dvaja poslanci, jednému vadili podmienky, ale druhému (mne) vadila súťaž ako taká. Som toho názoru, že mi občania dali dôveru nie preto, aby som pomáhal zbavovať sa problémov súvisiacich s majetkom MČ, ale aby som ich riešil.

Treba však uznať, že najväčšiu zásluhu na rezignácii Jaguáru majú občianski aktivisti. Tvrdím to napriek tomu, že ma neustále vo svojich článkoch hádžu do jedného vreca s ostatnými poslancami, hoci výsledky hlasovaní sú neklamným znakom, že v zastupiteľstve sa nachádza poslanec, ktorý zmýšľa inak ako ostatní.

Schvaľujem prenájom dcérskej eseročke, pretože MČ je jej 100% vlastníkom a teda má prostredníctvom nej neustály vplyv na ZS. Napriek niektorým námietkam zo strany poslancov, že SPOBY nemá skúsenosti s manažovaním takéhoto zariadenia sa ostáva len zamyslieť, či náš Miestny úrad ich má, alebo ich za tie dlhé roky nadobudol. Ale to už je skôr problém v logike jednotlivých slobodne zvolených....

Ku nájomnej zmluve sa budeme ešte vyjadrovať, svoje podmienky som preniesol, patria do nej špecifikovanie podmienok vypovedania nájmu (je až príliš veľa tzv. nevypovedateľných zmlúv vo verejnom sektore a ja dám pozor, aby táto nebola ďalšia) a tiež klauzula o skončení zmluvy pri opätovnom pokuse predať akýkoľvek podiel zo SPOBY.

Ďalším bonbónikom bol návrh starostu na vzatie si miliónového úveru na rekonštrukciu ciest. Opäť jediný, ktorý bol proti som bol ja, aj keď treba uznať, že ďalší jeden sa zdržal. Nenamietam, že cesty potrebujú investície, ale argument, že keď nemáme peniaze, tak si vezmeme úver, považujem za úrovni myslenia entity, ktorá sa uchádza o status bezdomovca. Keď nemáme peniaze na cesty, tak na úver ich už budeme mať???

Okrem toho, celý zámer je až neskutočne nepripravený a mne z neho vychádza len jedna jediná vec. Aká? Stačí si opäť položiť základnú kriminalistickú otázočku: Komu ku prospechu? Okrem toho sa mi zdá, že ak niekto vyhlasuje, že nemáme pol milióna na opravu Zdravotného strediska a vzápätí chce schválenie miliónového úveru na cesty... ale túto úvahu už prenechám každému z vás.

A ten tretí darček? Tým je stopnutá privatizácia VPS, za ktorú zas hlasovala väčšina poslancov. Podrobnejšie som o nej písal v predchádzajúcom blogu. Svoje pochybnosti som na zasadaní predniesol a aj keď im nikto nevenoval prílišnú pozornosť, výsledok bol v súlade s mojim želaním.

Neviem, či by som sa nemal začať živiť ako prognostik J

Nakoniec, už len maličkosť. Vám sa páčia Vrakunské noviny? Lebo pani prednostka ma presviedčala, že áno. Ja viem, že sú farebné, aj obrázky sa tam nachádzajú, ale spĺňajú svoj účel? Tlmočil som názor skupiny občanov, ktorým sa náplň novín nepáči, tiež som žiadal o prijatie niekoho nezávislého, ktorý by nebol na výplatnej listine priamo starostu, ale márne. Posledný môj tromf, že redakčná rada za 13 mesiacov nesplodila etický kódex novín, tak ako to deklaroval 27.1.2015 na zastupiteľstve starosta, bol prijatý so zjavným nezáujmom. Veď keď tomu plátku nedáva nikto žiaden podstatný význam, tak načo sa vydáva, stopnime to a ušetríme na cesty. Alebo, čo ak by sme to začali robiť poriadne? Či ešte je skoro? A do takého štádia sa dostaneme len ak vyčerpáme všetky ostatné možnosti...?

Teda nie, že by som chcel rýpať, 

ale viete, 

aké sú dve najfrekventovanejšie slová vo Vrakunských novinách?

Štát neustále šikanuje

Koľkokrát sme už počuli, že štátna moc nemá nútiť občana predkladať dokumenty, ktoré má z titulu svojich právomocí k dispozícii? Toto je len ďalší prípad z otrasnej množiny podobných.

O riešenie sporov mimosúdnou cestou sa zaujímam viac ako desať rokov. Mediácia – ako sa tento „inštitút“ volá, je na Slovensku stále jednou veľkou neznámou. Možno to bude aj tým, že Slováčisko sa radšej bude roky súdiť, sponzorovať advokátske kancelárie a v mnohých prípadoch nekompetentný súdny aparát, ako by sa s protistranou rýchlo dohodol a mal zo svojej požiadavky aspoň nejakú jej časť, ktorú môže užiť kým ešte žije.

Ale tento blog nie je o mediácii ako by sa zdalo z predchádzajúceho odseku. Tak ďaleko som sa ešte nedostal.

Pekne po poriadku. Koncom minulého roka som absolvoval zákonom predpísaný kurz mediácie. Okrem iných zaujímavých vecí, ktoré sme sa tam naučili, preberali sme aj formálne kroky, ktoré by nás mali priviezť k bezproblémovej registrácii na ministerstve. Na to, aby ma Ministerstvo Spravodlivosti SR zaregistrovalo potrebujem  (v zmysle zákonného ustanovenia § 8 ods. ods. 3 zákona č. 420/2004 Z.z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) na zápis do registra mediátorov ku svojej žiadosti priložiť vyhlásenie o spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, doklad o vysokoškolskom vzdelaní II. stupňa na vysokej škole v SR alebo uznaný doklad o VŠ II. stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou, výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace a osvedčenie o absolvovaní odbornej prípravy mediátorov.

Všetko by bolo v poriadku až na ten register trestov. To ma zarazilo, že Ministerstvo Spravodlivosti netuší, koho posielajú jeho súdy za mreže. Register trestov je síce štrukturálne začlenený pod Generálnu prokuratúru, ale to predsa v dnešnej dobe miliónových investícií štátu do elektronizácie štátnej správy predsa nemôže byť problém. Aj keby aj bol, dalo by sa to riešiť jediným terminálom napojeným na databázu registra trestov na ministerstve, kde by si úradník túto skutočnosť potvrdil. 

Alebo to by sme už chceli po úradníkovi, platenom z našich daní, trochu priveľa?

prevzaté z adpic.de

Túto myslím, že logickú myšlienku som na kurze aj odprezentoval, ale odpoveďou mi bol len smutný pohľad prednášajúceho. Pochopil som, že som stále tým istým naivným inžinierom, ktorý kladie logiku vecí na prvé miesto. Systém je podstatne zložitejší a to len preto, že to niekomu vyhovuje.

Nechcelo sa mi však vzdať bez boja. Napísal som na ministerstvo šteklivý mail, či naozaj musím doložiť aj výpis z registra trestov. Odpoveď prišla už o 11 kalendárnych dní.

Citujem:

„Ministerstvo spravodlivosti SR nemá záujem na šikanovaní žiadateľov. Ministerstvo spravodlivosti SR nedokáže zistiť údaje z registra trestov, nakoľko registre Ministerstva spravodlivosti SR a Ministerstva vnútra SR nie sú navzájom prepojené. V nadväznosti na Vašu poslednú otázku, či ide o šikanu občana, alebo ste niečo správne nepochopili, si zdvorilo dovoľujeme odpovedať, že ide o druhú možnosť.

 V prípade zaslanie Vašej žiadosti o zápis do registra mediátorov bez povinnej prílohy (čistého výpisu z registra trestov nie staršieho ako 3 mesiace), Ministerstvo spravodlivosti SR Vašu žiadosť ZAMIETNE.“

Svoj boj o logiku pri uplatňovaní štátnej moci som opäť prehral. Ale aby som bol korektný, tak MS SR je v tejto kauze viac-menej nevinne. Postupuje striktne podľa zákona. Áno, toho zákona č. 420/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorého novelu parlament schválil koncom minulého roka a je v platnosti od 1.1.2016.

Škoda, že pri príprave novely nepoužili trochu logiky.

Škoda, že štátna moc sa neriadi logikou aspoň v takýchto elementárnych prípadoch.

Nie som kompetentný posudzovať znenie zákonov. Ale cítim sa byť povolaný a kompetentný posudzovať prácu (alebo lajdáckosť) poslancov NRSR, nakoľko sú aj mojimi volenými zástupcami. 

V tomto prípade u mňa úplne prepadli.

A u vás?

Myslite na to komu dáte onedlho svoj hlas.

Vyberajte takého, kto aspoň tuší, čo to tá logika je.