Koniec nevoľníctva u nás?

Štát sme my! A my sami seba nútime robiť veci, nad ktorými rozum stojí. A kto je na vine? No predsa my! Alebo, aby to bolo presné, nami volení zástupci. Teda opäť len a len MY!

Nechcem vyplakávať nad byrokraciou, s ktorou každodenne na nás útočia naši blížni prezlečení za úradníkov, politikov, policajtov, sudcov.....  ostatné si doplňte sami. Niekedy títo vyššie menovaní dotiahnu svoju povinnosť až ad absurdum, ako o tom píše MUDr. Xavier Crement, môj obľúbený a často citovaný urológ a spisovateľ.

Je december a chcel by som byť aktuálny a dotknúť sa témy, ktorá sa už pretriasa veľmi dlho na rôznych úrovniach a to dokonca aj na tých najvyšších. Naši predkovia hrdlačili na svojich pánov od svitu do mrku, ešte aj cirkvi museli obvádzať desiatok a mám pocit, že od stredoveku sa až tak veľmi nezmenilo. Možno len právo prvej noci, ale to má svoje opodstatnenie, lebo nepoškvrnené panny do manželstva vstupujú už len v ojedinelých, štatisticky nevýznamných prípadoch. Ak sa pozrieme na celú škálu daní, odvodov, poplatkov a vynútených úkonov a platieb smerujúcich do pokladne nenažraného štátu, tak mi nevdojak zaznie v diaľke pesnička od skupiny Lucie s chytľavým refrénom: „Středověk neskončil, středověk trvá...“

O čom to stále točím? No o nútených prácach, ktoré musia vykonávať majitelia nehnuteľností s priľahlými obecnými chodníkmi a to hlavne v zime. A pritom v našej ústave v článku 18, odstavec (1) sa píše:

NIKOHO NEMOŽNO POSLAŤ NA NÚTENÉ PRÁCE ALEBO NÚTENÉ SLUŽBY

Tak ako to je? Je ústava najvyšší zákon štátu? Karta, ktorú sa nedá prebiť? Alebo len zdrap akéhosi „pergamenu“ uloženého v ohyzdnej budove na hradnom kopci. Vzhľadom k faktu, že sa jej znenie dá jednoducho meniť, prikláňam sa k tej druhej možnosti. Ale predsa, toto ustanovenie je stále v platnosti a napriek tomu nález Ústavného súdu hovorí o niečom úplne odlišnom. Je uspokojujúce vedieť, že máme vykladačov ústavy, ktorí vám ju vyložia podľa objednávky. Pritom, ak len nazrieme za rieku Moravu, zistíme, že tí sa so snehovým nevoľníctvom z dôb úprimného budovania socializmu vyporiadali už roku 2009. A to majú ešte neprezlečených komunistov priamo v parlamente!

Tento gordický uzol musí už raz a pre večné časy rozseknúť parlament. Pokusy v minulosti už boli, ale neúspešné. Médiá sa tomuto otrokárskemu fenoménu sporadicky venujú, ale bez systematického tlaku sa zodpovední zrejme nerozkývu. Mestá a obce namiesto toho, aby tlačili na právnu úpravu zodpovedajúcu dobe, v ktorej žijeme, radšej prijímajú VZN a pokutujú na základe idiotských predpisov. Vážení, rozumný parazit nechá svojho hostiteľa aspoň prežiť, ale vy? Prečo svojim nevoľníkom nedáte daňovú úľavu, alebo ich aspoň nejako pro-forma neodškodníte?. Nemyslíte, že dohoda s nedobrovoľnými odhŕňačmi je lepšia ako vynútené otrokárstvo?

Ja chápem, že zimná údržba je náročná a nedá sa byť súčasne všade. Ale kto pokutuje cestárov – profesionálov za neodhrnuté cesty, magistrát a obce za neporiadok a zlý stav chodníkov? Pred zákonom sme si všetci podľa ústavy rovní. Presne podľa tej istej ústavy, ktorú som tu spomínal. Aj vy cítite tie istoty?

Ale možno aj nám, na samom okraji Európskej galaxie svitá, že sa konečne vymaníme zo stredoveku. Naše ministerstvo dopravy, okrem raketovej výstavby diaľnic, chystá aj zmenu cestného zákona, ktorý by mal tento nezmysel riešiť. Je to zatiaľ v štádiu Columbovej ženy, ale nechajme sa prekvapiť.

Ako ďalej bratislavská MHD?

S bratislavskou dopravou je to ako s vládnou politikou. Každý vie ako by sa mala robiť a súčasne je s ňou každý nepokojný a nadáva.

Narodil som sa v Bratislave, mama Bratislavčanka, otec tiež. Cítim sa byť Bratislavčanom, nie Prešpurákom ani Blavákom... Rokmi sa mesto neuveriteľne mení, a hoci v ňom bez prestávky žijem, tak sa mi každým dňom odcudzuje. Okrem rabovania mestských „klenotov“ všetkými (ale hlavne pravicovými) primátormi, ma hnevá neustále zahusťovanie a nekontrolovaná až gangsterská výstavba. To so sebou nesie absolútne ignorovanie potrieb obyvateľov, medzi ktoré patrí každodenné dochádzanie do práce.

Nie každý má služobný automobil a nie každý túži tráviť dlhé hodiny v rôznych dopravných zápchach. Smutné je, že v zápchach trávia zbytočné hodiny aj tí, ktorí necestujú autom, ale v tomto meste odvádzajú dane. Oproti tomu zápchy spôsobujú hlavne tí, ktorí do mestského rozpočtu nič neodvádzajú, lebo tu nemajú trvalé bydlisko.  Mesto, ktoré nie je schopné skoro 30 rokov vyriešiť reguláciu cezpoľných a vlastnú parkovaciu politiku si vlastne ani nič iné nezaslúži.

Naivne si myslím, že aj cépečkári by sa dali nahovoriť na MHD, ak by táto nefungovala tak ako na predmestí Bombaja. O záchytných parkoviskách sa zásadne hovorí a píše len pred voľbami, podobne aj ako o MHD a iných nevyhnutných veciach, potrebných pre prežitie v tomto meste. Pred dverami sú župné voľby, kde jeden zaslúžilý kandidát dokonca sľubuje MHD zadarmo, hoci na to vôbec nemá žiaden vplyv. Asi podľa hesla: Nikto vám nemôže toľko dať, koľko ja vám sľúbim!  O rok sú tu komunálne voľby, som zvedavý, ktorá profesionálna agentúra dokáže opäť zmanipulovať prevažnú väčšinu slabomyseľných voličov, ktorí sú schopní uveriť, že Bratislava bude raz ako Helsinki.

Tí Bratislavčania, ktorí sú schopní samostatnej mozgovej činnosti si už dávno uvedomili, že ich volení zástupcovia sami nič nevymyslia, že môžu s nekonečnými pripomienkami len schváliť to, čo im niekto naservíruje pod nos. Prečo toto ostré vyjadrenie? Jednoducho som zašiel na web bratislavskej MHD a pozrel som si históriu. Posledné systémové zásahy do mestskej dopravy boli uskutočnené ešte za boľševika! Naša skoro 30 ročná história budovania reálneho kapitalizmu v našom meste sa hromadnej dopravy vôbec nedotkla. Síce sa systémovo zvyšovalo jazdné, menili grafikony, ale až na električku do Petržalky sa nič zásadné neudialo. Za skoro 30 rokov!!! Ivo, máš predstavu, koľko sa toho udialo za posledných 30 rokov ohľadom hromadnej dopravy v Helsinkách?

A čo u nás? V roku 1990 sa zavrhol systém tzv. ťažkého metra ruského typu, lebo po textilnej revolúcii to bolo v súlade so všeobecne uznávanou doktrínou. Škoda. Radšej by som sa viezol z Vrakune do centra za pár minút v ruskom vozni, ako hodinu v demokraticky vyrobenom „ikaruse“, ale uznávam, je to vec vkusu. V roku 1991 sa podpísala zmluva s francúzskou spoločnosťou MATRA o stavbe ľahkého plnoautomatizovaného metra typu VAL, ktoré malo byť na pneumatikách. Aj keď bol zrejme tento typ metra už politicky prijateľný, k realizácii nikdy neprišlo a milióny za projekty a prípravu sa stratili v nedohľadne.

Metro je pre Bratislavu na úrovni sci-fi, a ak by aj nie, tak čiperná výstavba diaľnic nám dáva odpoveď, kedy by sme sa ho asi dočkali. Teda, nie my, ale naši vnuci by ho už určite dostali aspoň do  plánu. Asi jediným riešením zlepšenia bratislavskej hromadnej dopravy je uberať sa cestou koľajovej dopravy. Áno, nič nové, túto mantru do zblbnutia opakoval kandidát na primátora, pán Nesrovnal. Škoda, že jediné, čo preto spravil, bolo prestrihnutie pásky, keď otváral Ftáčnikovu električku do Petržalky.

To čo nechápu volení zástupcovia mesta a kraja, zdá sa, že začínajú chápať developeri. Iste, že každý ušetrený milión na poplatku za rozvoj poteší, ale developer má aj podstatne vážnejší problém. Nikto si jeho kancelárie alebo byty neprenajme a už vôbec nekúpi, ak tam nebude slušná dopravná obslužnosť. Preto svedkami aj bizarných nápadov, ako je napríklad lanovka ponad Dunaj o ktorej sa už popísalo naozaj viac, ako by si tento úsmevný výstrelok zasluhoval.

Ale naspäť na zem a do reality. Viete, že projekt koľajovej dopravy pre Bratislavu nie je žiadnou novinkou? Ani som nemusel dlho hľadať. Na vyššiespomínanom webe MHD som našiel obrázok s názvom: Navrh-nosneho-systemu-v-Bratislave-na-baze-elektrickovej-dopravy-z-roku-1970. (zdroj: Erik Žiak, imhd.sk) Rozumiete? Z roku 1970!!! Skoro pred 50 rokmi to bolo nakreslené! Čo do dnes robili všetci primátori a volení poslanci? Čo robili naše múdre vlády, či už ľavé, alebo pravé? Odpovede ponechávam na vašu fantáziu.

Preto osobne vítam každý počin, ktorý sa bude venovať zlepšeniu dopravy v meste a zvlášť koľajovej dopravy, o ktorej snáď nie je treba nikoho presviedčať, že je ekologická, masová a najrýchlejšia.

A ešte jedna prosba na záver: Nech to preboha nestavia naše mesto, alebo náš štát! Chcel by som sa dožiť kolaudácie.